V sobotu, 11. júla uplynie sto rokov od narodenia herečky, ktorá jediným
pohľadom dokázala vyjadriť všetko, čo je ukryté v ľudskej duši.
Dana Medřická sa narodila v Prahe 11. júla 1920. Keď mala šesť rokov
navštívila divadelné predstavenie Radúz a Mahulena, ktoré ju okúzlilo.
Hneď vedela, že chce hrať divadlo. "Myslím si, že je to veľký dar,
mať pred sebou cieľ. Dôležité je však ísť za ním za každú cenu už od
ranného detstva. Pre mňa bolo cieľom divadlo," povedala jedinečná, neopakovateľná a nenapodobiteľná herečka.
Zatiaľ čo otec bol zásadne proti, matka sen svojej dcéry stať sa
herečkou tajne podporovala. Po gymnáziu viedli kroky Dany Medřickej na
konzervatórium, ale nedokončila ho. Zlákala ju ponuka nastúpiť do
divadla v Brne. Neskôr spomínala ako sa triasla, keď išla tento úmysel
oznámiť svojmu divadelnému pedagógovi - hercovi a režisérovi Jiřímu
Plachému. Ten ju však povzbudil slovami: "Tak, dievča zlomte väz a utekajte hrať skutočné divadlo."
Hneď tretia úloha, ktorú stvárnila počas svojho brnianskeho angažmánu
bola rola Slávky Hlubinovej v Šrámkovej hre Měsíc nad řekou. O tri roky
neskôr si ju zahrala opäť, ale už v Plzni. Uplynulo ďalších desať rokov
a režisér Václav Krška natočil v roku 1953 filmovú verziu tejto
inscenácie s rovnomenným názvom. Ako povedal, Slávku nemohol stelesniť
nikto iný ako Dana Medřická, ktorá sa vo filme stretla aj so svojím
bývalým učiteľom Jiřím Plachým. Herečka hovorila o tejto úlohe
s nadšením: "Mala som vo svojom hereckom živote celý rad krásnych
úloh, ale k jednej z nich sa vraciam v spomienkach snáď najčastejšie
a najradšej. Je to Slávka Hlubinová. Stretávali sme sa s láskou
a spoločne sme dobýjali víťazstvá. Bola mi najvernejšou a ja som ju vždy
viac a viac milovala."
Na scénach Městských divadel pražských a Národného divadla v Prahe
vytvorila množstvo pôsobivých a kritikou vysoko oceňovaných úloh. Medzi
nimi to bola napríklad Amélia v hre Neapol, mesto miliónov, Líza
v romantickej komédii Obchodník s dažďom, Máša v dráme Čajka, Ismána
v hre Antigona a tí druhí, postava Blanche v psychologickej dráme
Električka zvaná Túžba, ako aj postava Matky Guráž v hre Matka Guráž
a jej deti a Kate Kellerová v dráme Všetci moji synovia.
Skvelý herecký koncert predviedla Dana Medřická v tragikomédii
maďarského autora Istvána Örkényho Kočičí hra, v ktorej stvárnila
postavu Erži. Dokonale v nej demonštrovala jedinečnú schopnosť stvárniť
všetky zložité nuansy ženskej duše. Svojim výkonom sa najvýraznejšie
podpísala pod fenomenálny úspech tejto hry, ktorá so 403 predstaveniami
dlho držala rekord v počte repríz a v histórii pražského Národného
divadla sa stala jednou z najúspešnejších inscenácií.
Pred kamerou stála prvý raz v roku 1944 v historickej komédii Počestné
pani Pardubické a v dráme Skalní plemeno, v ktorej presvedčivo stvárnila
svoju prvú výraznú filmovú postavu nešťastne zaľúbenej ženy.
Najčastejším hereckým partnerom Dany Medřickej bol Karel Höger, s ktorým
si zahrala napríklad vo filmoch Mikoláš Aleš (1951), V pasti (1956),
Zde jsou lvi (1958), Ošklivá slečna (1959), Tři tuny prachu (1960) a
Romeo a Julie na konci listopadu (1971). Diváci však mohli vidieť
Medřickú aj v legendárnej komédii Miloša Macourka a Václava Vorlíčka Kdo
chce zabít Jesii? (1966), v kriminálke Noc klavíristy (1975) či v
romanticky ladenej snímke Léto s kovbojem (1975).
Intenzívne sa venovala televíznej tvorbe, účinkovala napríklad v známych
seriáloch Sňatky z rozumu, F. L. Věk, Taková normální rodinka, Byl
jednou jeden dům, Nemocnice na okraji města, a tiež My všichni školou
povinní.
Prvým manželom Dany Medřickej bol o osemnásť rokov starší herec
a divadelný režisér Václav Vydra. V roku 1956 sa im narodil syn Václav,
ktorý je pokračovateľom rodinnej hereckej dynastie.
V roku 1979 manžel Dany Medřickej zomrel. O dva roky našla šťastie ešte
raz – v spoločnosti ekonóma a ekológa Španiela Artemia Preciosa Ugarta,
ktorý na pražských divadelných javiskách obdivoval jej umenie. Po boku
druhého manžela však prežila iba dva roky.
Jedna z najväčších osobností českého divadla a filmu Dana Medřická
zomrela 21. januára 1983 vo veku 62 rokov na následky srdcového
infarktu. Hoci titul národný umelec nedostala, národ ju miloval, čo
potvrdili aj davy ľudí, ktorí sa s ňou prišli do Stavovského divadla
rozlúčiť.